Prečo?
Mala som dve babičky (logicky). Jedna ma priviedla k lukostreľbe a tá druhá k matematike. A oni tieto dve činnosti spolu súvisia alebo sa aspoň miešajú v mojom živote (a nie je to len tým, že dráha šípu sa dá vypočítať presným vzorcom :-)).
"Lukostrelecká babka" (ďalej LB) mala (a dodnes má) úžasný vzťah k životu. S ňou sme sa hrali na Indiaánov, bez rozpakov si nasadila čelenku v parku a indiánsky s nami "ujúkala". (S nami rozumej so štyrmi vnučkami, zbláznenými do Winnetoua a Old Shatterhanda.) Som jediná, ktorej to ostalo - po narodení syna som sa rozhodla svojej celoživotnej túžbe dať nejakú fazónu a prihlásila som sa do lukostreleckého klubu. Dokonca aj moja mama sa čudovala, že to u mňa bolo také silné ... Musím sa babke poďakovať - som majsterka republiky a stále ma to baví.
"Matematická babka" (ďalej MB) bola typická malomeštianka. Vždy upravená, vždy akurátna dáma, s ňou by sa nikdy nedalo hrať na Indiánov. Bola spokojná, keď nás dedo učil hrať šachy - to bola pokojná zábava podľa jej gusta. Milovali sme ju - veď deti veľmi ľúbia starých rodičov, keď cítia ich lásku - a tú nám bezozbytku dávali obe. Ale pamätám si na jednu vec - keď nám rozprávala o svojej práci (robila účtovníčku) a rozprávala nám, že v tej dobe neboli kalkulačky (nie že by sme vtedy boli vedeli, čo to je), všetko sa počítalo v hlave a ona rátala skutočne rýchlo. Ako prechádzala ceruzou stĺpec čísel, tak jej v hlave automaticky naskakovali súčty ... Chcela som aj ja vedieť počítať rýchlejšie ako kalkulačka. Musím sa babke poďakovať - viem to a stále ma to baví.
Tu začala moja matematická cesta - preto bod číslo jeden - potrebná motivácia.
Ako ďalej?
Pokračovala v tom moja mama - od začiatkov na základnej škole, už pri počítaní do 10, sme sa na prechádzkach nerozprávali o princeznách a drakoch, ale dávala nám matematické príklady. Rady čísel s rôznymi znamienkami, postupne so školskými osnovami k sčítaniu a odčítaniu pribudlo násobenie a delenie, umocňovanie a odmocňovanie, záporné čísla ... Musím sa jej poďakovať - nás (s mojou sestrou) to stále bavilo - a ja dodnes radšej pracujem hlavou než s klakulačkou. Ani som netušila, že z hlavy počítam omnoho rýchlejšie, než moji rovesníci, až kým som neprišla na strednú školu.
Preto bod číslo dva - záujem treba rozvíjať.
A prišli desatinné čísla. Môj nezabudnuteľný zážitok z druhého ročníka ZŠ. Na tabuli svietilo osem príkladov s výsledkami typu 2,5 alebo 3,8. A posledný príklad 10:3=? Vtedy som sa prvýkrát postavila proti kolektívu - všetci tvrdili, že sa to nedá, ja som bola presvedčená, že to ide, len my to ešte nevieme. Učiteľka sa vrátila do triedy a vysvetlila, že výsledok je periodické číslo a ako sa značí. Musím sa jej poďakovať - odvtedy si to pamätám. A nielen to - odvtedy verím, že vypočítať sa dá všetko, len my ľudia to nevieme.
Preto bod číslo tri - učiteľ je veľmi dôležitý.
V istom období môjho matematického rozvoja doň vstúpil môj otec. Chlapskými názormi na príklad, s ktorým som si nevela poradiť ("Ale prosím ťa, to je triviálna trojčlenka!") ma privádzal do zúrivosti (inak - mal pravdu) a uštipačnými poznámkami typu "Keby som ja bol učiteľ a videl by som, akým kolíkom rysuješ, roztrhal by som ti zošit a musela by si ho celý prerobiť." Tiež mal pravdu. V (mojich) štádiách konštrukčnej geometrie bol ale neoceniteľným poradcom a diskutérom. Bol totiž neuveriteľný pedant a jeho rysovacie práce si mamini pedagógovia nechávali ako ukážky (keď už spolu chodili a on jej pomáhal s výkresmi - presnosť nikdy nebola maminou silnou stránkou, i keď tých má požehnane). Musím sa mu ale poďakovať - vďaka nemu sa neuspokojím s nepresným alebo čiastkovým výsledkom, na mojom stole nenájdete nezastrúhanú ceruzku a dokážem sa niekedy na zložité problémy dívať zjednodušene.
Preto bod číslo štyri - pre dokonalý výsledok je potrebný dokonalý nástroj
Vrátim sa ale k LB a MB. I keď boli úplne iné, jednu vec mali spoločnú aj s našimi rodičmi - boli hrdé na každý náš úspech. Neskrývane sa vedeli tešiť a chváliť, pri pochybení podržať. Preto im ďakujem opäť - naučili ma tešiť sa na úspech a neúspech hodiť za hlavu.
Preto bod číslo päť - dôležité je, čo sa podarí - a za to treba chváliť.
A ako súvisí lukostreľba s matematikou? Čítala som, že luk, ktorý sa mi nepáči, nikdy nebude dobre strieľať. Svätá pravda. Rovnako ako matematiku nikdy nebudete milovať, ak sa Vám nebude páčiť. Viete, úspech je 1 percento talentu a zvyšok tvrdej driny. Rovnako neexistujú tzv. "bunky na matematiku" - je to len vec záujmu. Stretli ste sa niekedy s tým, že človek miloval dejiny ale nie a nie sa ich naučiť? Alebo jazyk, alebo čokoľvek iné?
Preto bod číslo šesť - za všetkým je záujem
Ale POZOR! Pri tomto prístupe je veľmi dobre možné, že objekt Vášho pôsobenia nebude dbať o svoj zovňajšok, bude neustále nad niečím premýšľať a v posteli bude mať namiesto vankúša ceruzku a zošit - veľmi pravdepodobne s rozpitvanou trisekciou uhla. Ak na to nie ste pripravení, zabudnite, že ste tento článok čítali ...