reklama

Matematika, buď priateľ!

Prečo ma baví matematika? Nie je to preto, že ju moja mama učila (ako si to mysleli moji spolužiaci). Ani preto, že som jej vždy rozumela. Ani preto, lebo som ju nebodaj potrebovala. Nechcem Ťa, čitateľ, ani "obracať na pravú vieru". Možno Ti len dám návod, ako docieliť, aby matematiku neznenávidelo trebárs Tvoje dieťa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Prečo?

Mala som dve babičky (logicky). Jedna ma priviedla k lukostreľbe a tá druhá k matematike. A oni tieto dve činnosti spolu súvisia alebo sa aspoň miešajú v mojom živote (a nie je to len tým, že dráha šípu sa dá vypočítať presným vzorcom :-)).

"Lukostrelecká babka" (ďalej LB) mala (a dodnes má) úžasný vzťah k životu. S ňou sme sa hrali na Indiaánov, bez rozpakov si nasadila čelenku v parku a indiánsky s nami "ujúkala". (S nami rozumej so štyrmi vnučkami, zbláznenými do Winnetoua a Old Shatterhanda.) Som jediná, ktorej to ostalo - po narodení syna som sa rozhodla svojej celoživotnej túžbe dať nejakú fazónu a prihlásila som sa do lukostreleckého klubu. Dokonca aj moja mama sa čudovala, že to u mňa bolo také silné ... Musím sa babke poďakovať - som majsterka republiky a stále ma to baví.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Matematická babka" (ďalej MB) bola typická malomeštianka. Vždy upravená, vždy akurátna dáma, s ňou by sa nikdy nedalo hrať na Indiánov. Bola spokojná, keď nás dedo učil hrať šachy - to bola pokojná zábava podľa jej gusta. Milovali sme ju - veď deti veľmi ľúbia starých rodičov, keď cítia ich lásku - a tú nám bezozbytku dávali obe. Ale pamätám si na jednu vec - keď nám rozprávala o svojej práci (robila účtovníčku) a rozprávala nám, že v tej dobe neboli kalkulačky (nie že by sme vtedy boli vedeli, čo to je), všetko sa počítalo v hlave a ona rátala skutočne rýchlo. Ako prechádzala ceruzou stĺpec čísel, tak jej v hlave automaticky naskakovali súčty ... Chcela som aj ja vedieť počítať rýchlejšie ako kalkulačka. Musím sa babke poďakovať - viem to a stále ma to baví.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu začala moja matematická cesta - preto bod číslo jeden - potrebná motivácia.

Ako ďalej?

Pokračovala v tom moja mama - od začiatkov na základnej škole, už pri počítaní do 10, sme sa na prechádzkach nerozprávali o princeznách a drakoch, ale dávala nám matematické príklady. Rady čísel s rôznymi znamienkami, postupne so školskými osnovami k sčítaniu a odčítaniu pribudlo násobenie a delenie, umocňovanie a odmocňovanie, záporné čísla ... Musím sa jej poďakovať - nás (s mojou sestrou) to stále bavilo - a ja dodnes radšej pracujem hlavou než s klakulačkou. Ani som netušila, že z hlavy počítam omnoho rýchlejšie, než moji rovesníci, až kým som neprišla na strednú školu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto bod číslo dva - záujem treba rozvíjať.

A prišli desatinné čísla. Môj nezabudnuteľný zážitok z druhého ročníka ZŠ. Na tabuli svietilo osem príkladov s výsledkami typu 2,5 alebo 3,8. A posledný príklad 10:3=? Vtedy som sa prvýkrát postavila proti kolektívu - všetci tvrdili, že sa to nedá, ja som bola presvedčená, že to ide, len my to ešte nevieme. Učiteľka sa vrátila do triedy a vysvetlila, že výsledok je periodické číslo a ako sa značí. Musím sa jej poďakovať - odvtedy si to pamätám. A nielen to - odvtedy verím, že vypočítať sa dá všetko, len my ľudia to nevieme.

Preto bod číslo tri - učiteľ je veľmi dôležitý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V istom období môjho matematického rozvoja doň vstúpil môj otec. Chlapskými názormi na príklad, s ktorým som si nevela poradiť ("Ale prosím ťa, to je triviálna trojčlenka!") ma privádzal do zúrivosti (inak - mal pravdu) a uštipačnými poznámkami typu "Keby som ja bol učiteľ a videl by som, akým kolíkom rysuješ, roztrhal by som ti zošit a musela by si ho celý prerobiť." Tiež mal pravdu. V (mojich) štádiách konštrukčnej geometrie bol ale neoceniteľným poradcom a diskutérom. Bol totiž neuveriteľný pedant a jeho rysovacie práce si mamini pedagógovia nechávali ako ukážky (keď už spolu chodili a on jej pomáhal s výkresmi - presnosť nikdy nebola maminou silnou stránkou, i keď tých má požehnane). Musím sa mu ale poďakovať - vďaka nemu sa neuspokojím s nepresným alebo čiastkovým výsledkom, na mojom stole nenájdete nezastrúhanú ceruzku a dokážem sa niekedy na zložité problémy dívať zjednodušene.

Preto bod číslo štyri - pre dokonalý výsledok je potrebný dokonalý nástroj

Vrátim sa ale k LB a MB. I keď boli úplne iné, jednu vec mali spoločnú aj s našimi rodičmi - boli hrdé na každý náš úspech. Neskrývane sa vedeli tešiť a chváliť, pri pochybení podržať. Preto im ďakujem opäť - naučili ma tešiť sa na úspech a neúspech hodiť za hlavu.

Preto bod číslo päť - dôležité je, čo sa podarí - a za to treba chváliť.

A ako súvisí lukostreľba s matematikou? Čítala som, že luk, ktorý sa mi nepáči, nikdy nebude dobre strieľať. Svätá pravda. Rovnako ako matematiku nikdy nebudete milovať, ak sa Vám nebude páčiť. Viete, úspech je 1 percento talentu a zvyšok tvrdej driny. Rovnako neexistujú tzv. "bunky na matematiku" - je to len vec záujmu. Stretli ste sa niekedy s tým, že človek miloval dejiny ale nie a nie sa ich naučiť? Alebo jazyk, alebo čokoľvek iné?

Preto bod číslo šesť - za všetkým je záujem

Ale POZOR! Pri tomto prístupe je veľmi dobre možné, že objekt Vášho pôsobenia nebude dbať o svoj zovňajšok, bude neustále nad niečím premýšľať a v posteli bude mať namiesto vankúša ceruzku a zošit - veľmi pravdepodobne s rozpitvanou trisekciou uhla. Ak na to nie ste pripravení, zabudnite, že ste tento článok čítali ...

Paulina Baloghova

Paulina Baloghova

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Ego digito, ergo cogito, ego cogito, ergo sum. - Počítam, teda myslím, myslím, teda som." Toto povedal človek, po ktorom je nazvaný súradnicový systém Zoznam autorových rubrík:  JA a internetMatematika vs. športMuži, na ktorých mám slabosťNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu